Ešte pred nedávnom bol v ponuke OS Podbrdska krásny, bielostrieborný kocúr Kašpar. Dlhý čas strávil v Měcholupskom útulku, odkiaľ si ho pre jeho plachosť nikto nechcel vziať. Keď som ho prvýkrát zbadala, zamilovala som sa doňho a aj keď som vedela, že ďalšiu mačku už nastálo doma mať nemožeme, zobrala som si ho aspoň dočasne domov. Kašpar strávil pár dní stuhnutý strachom za periňákom, nejedol, nepil, nechodil na WC. Potom začal aspoň v noci vyliezať a mne bolo jasné, že urobiť mazlíka z tohoto vystrašeného zvieratka bude mimoriadne ťažká úloha. Hlavne v našich podmienkach, kde musel byť zavretý v samostatnej izbe, pretože naši domáci miláčikovia Tepic a Rebeka rozhodne nezdieľali naše úmysly. Preto som mu začala urýchlene hľadať nový domov. Aj sa naňho niekto ozval, ale keď sa dozvedeli, že Kašparko je plašan, tak cúvli.

Flóra je neskutočná mazlivka, v útulku jej už strašne chýbal niekto, kto by ju aspoň tri hodiny denne hladkal a škrabkal, kto by s ňou debatil a riadne sa jej venoval. Naviac mala trochu podlomené zdravie, pri príchode každej novej mačky aj napriek očkovaniu okamžite chytila nádchu a musela brať antibiotiká. Preto som sa rozhodla práve pre ňu. Dva dni pred cestou na Slovensko sme si ju vzali domov, nech sa s Kašparkom skamarátia a Flóra nesklamala. Hneď si ho bežala očuchať, doslova sa naňho nalepila a najradšej by ho celého opusinkovala :-). Cez obed sme ju našli ležať pri ňom. Lenže Kašpar je, ako vyhlásila jedna moja kamarátka, „spoločenský pařez“ a vobec nezdieľal Flórino nadšenie, práve naopak, stiahol sa ešte hlbšie za periňák. Možno aj kvoli tomu sa Flóra cítila ohrdnutá a k večeru naňho začala syčať. A potom ho už len okázale ignorovala, ako sa na pravú dámu sluší.

V den D som cítila slabú nervozitu pri pomyslení na to, akým sposobom vtlačíme Kašpara do prepravky. Myslela som si, že to bude najvačší problém celej cesty. Keby som vedela, ako hlboko som sa mýlila! Kašpara sme mali v prepravke behom piatich minút, skutočné problémy nastali až s Flórou, len čo sme sa pohli. Vtedy ju chytila hystéria, rozhodla sa rozškrabať a rozhrýzť prepravku a všetko to doprevádzala žalostným zavýjaním. Dve hodiny sme dúfali, že ju to prejde, nepomáhalo ani utešovanie, ani hladkanie v prepravke. Nikto sa ju neovážil mať na kolenách, pretože sa okamžite driapala von z náručia. Po dvoch hodinách som stratila nervy. Na jednej strane šoférovať za sústavného úpenlivého jačania nie je sranda, na druhej strane mi bolo Flóry neskutočne ľúto. Vytiahla som ju z prepravky, položila na kolená a akonáhle sa snažila ujsť, tak som ju chytila za kožu na krku a dorazne jej vysvetlila, že ak nechce ísť naspať do prepravky, musí kľudne sedieť. Po troch pokusoch to pochopila, konečne prestala zavýjať a dokonca si začala v mojom náručí vrnieť. :-) Zvyšné tri hodiny cesty boli neporovnateľne kľudnejšie, Flóra striedavo spala, pozerala z okna, pusinkovala ma a my sme si tĺkli hlavy, že sme to mali spraviť už dávno a mohli sme ju aj nás ušetriť riadneho stresu.

Flóra v novém domově

Zároveň som sa ospravedlňovala Kašparkovi, že som najprv jeho pokladala za zdroj cestovných nepríjemností. Kašpar celú cestu kľudne ležal v prepravke, obzeral si nás rozvážnym pohľadom a ani nepípol.

Doma sa Flóra okamžite spamatala z otrasného zážitku, očistila sa, najedla, napila a zaspala pri mne na vankúši. Kašparko strávil ráno pod stolom, počas dňa sa však presunul pod skrinku, kde sa mu predsa len zdalo bezpečnejšie. Manželova mama sa za ním plazila po kolenách a snažila sa ho presvedčiť, aby nebol taký bambul ustráchaný, ale Kašpar mal všetkého plné zuby a nechápavo na ňu pozeral, o čo sa snaží. :-)

Podľa najnovších správ je Flóra premenovaná na Lauru (čítaj Lóra), Kašparko dostal priezvisko Ghándí. :-)) Laura sa okamžite spriatelila s domácim psíkom Barťom, zabrala miesto pri telefóne, odkiaľ má skvelý výhľad na všetkých prítomných, cez deň sa vyvaľuje v posteli a okrem konzervičiek miluje mlieko.

Flóra v novém domově

Kašpar už v prvý večer vyliezol zo svojej skrýše a rozhodol sa preskúmať byt. Jeho vzťah ku psíkom však nie je taký bezprostredný ako Laurin, takže došlo k menšej naháňačke a aj teraz, akonáhle Bart zašteká, Kašpar zdúchne za posteľ. Mám z toho veľkú radosť, hlavne keď si pomyslím, že sa podarilo umiestniť zvieratko, ktorému bolo predpovedané doživotie v útulku.

Související články:

• 16 koček z Měcholup hledá nové bydlení - zn. spěchá!