Šarlotka

Dve „želvičky“ Šarlotku a Zoe, nežnú mourinku Brigitku a ich dvoch čiernych bráškov Beryho a Benjamína sme prijali vo veku asi jedného mesiaca, keď boli ešte úplne závislí na mliečku a teple od svojej mamy, takže museli byť odchytení a ubytovaní spolu s ňou. Mesiac a pol strávili v karanténe, posilovali sa maminým mliečkom a my sme sa zatiaľ snažili naučiť ich doverovať ľuďom. Bohužiaľ, ich plachá mama ich za mesiac stihla naučiť schovávať sa pred ľuďmi, utiecť, tíško sedieť niekde v kúte a nevystrčiť ani ňufáčik. A tak bolo jasné, že ak sa majú niekedy ochočiť, musia sa od seba oddeliť a dostať sa do domáceho depozita, kde na nich opatrovateľ bude mať viac času.

Ako prví odišli do depozita Šarlotka a Berýsek. Prvý deň strávili, presne podľa očakávania, schovaní za vysokou krabicou v kúte. Ako prvá sa odvážila vyliezť Šarlotka, odvážne sa zaujímala o pripravené hračky, behala za ťahaným špagátikom, bojovala s ľudskou rukou :-) a popri hre zabúdala, že sa ľudí vlastne bojí. V takýchto chvíľach ju bolo možné aj chytiť do náručia.

Bery bol tvrdý oriešok. Asi týždeň sa neodvážil vyliezť spoza krabíc, pokiaľ bol niekto v miestnosti. Ďalší týždeň si udržiaval úctivý odstup aspoň troch metrov a každý pokus o zblíženie bol odmenený krvavým škrábancom. Jedného dňa sa ale stal malý zázrak – pozorujúc Šarlotku pri hre s človekom sa náhle rozpriadol, prišiel opatrne ku svojej opatrovateľke a ňufáčikom sa s ňou pozdravil. O pár dní si nechal siahnuť na hlavičku a jemne sa pohadiť a odvtedy sa hladenia pravidelne dožadoval hlasným pradením.

Bery

Bery so Šarlotkou odišli spolu k mladému študentovi, ktorý chcel čierneho kocúrika a keďže by mal naňho málo času, vzal si odrazu aj Berýskovu sestričku a kamarátku Šarlotku, aby kocúrikovi nebolo doma smutno.

Po ich odchode sa nasťahovali do depozita ostatní traja súrodenci. Prvé dni boli úplne rovnaké ako v predchádzajúcom prípade. Vytvorili "hamburger" za krabicou – naukladaní jeden na druhého, len tri hlávky im trčali z "jedného" telíčka.

Brigitka

Najodvážnejšou sa ukázala byť Brigitka. Drobunká mourinka s rozvážnym pohľadom sa ako prvá odhodlala zistiť, načo slúžia všetky tie plyšové myšky porozhadzované po izbe a popreháňala všetky pingpongové loptičky. V depozite bola len pár dní, zaujala totiž mladý pár, ktorý túžil po mačacej kamarátke. Aj keď odchádzala plachá a nenechala sa hladiť, v novom domove sa z nej stal malý psík – už o dva dni pusinkovala svojich majiteľov, spala s nimi v posteli a nepohla sa od nich ani na krok.

Ako druhý vyliezol spoza krabice Benjamín. Spočiatku si veľmi rýchlo zvykol na ľudí, problém však bol, že neskor ho chytili snáď všetky mačiatkovské choroby, bolo treba ho liečiť a to mu na dovere k ľuďom zrovna nepridalo. Najprv prekonal nádchu, po preliečení ktorej sa dostavil zápal dýchacích ciest. S tým boli spojené samozrejme návštevy veterinára, injekcie, tabletky... Aby to nebolo málo, popri tom sa prejavil zápal spojiviek, takže sme museli pridať kvapkanie do očí. No a na záver, keď sme sa už tešili, že sme všetko úspešne zvládli, sme objavili Beníčkovi rozsiahle ložiská plesne, takže nasledovali ďalšie mastičky, tabletky...

Benjamín

Beník strávil v depozite najdlhší čas zo všetkých súrodencov, takmer mesiac, kým bol schopný odísť k novým majiteľom. Opať si ho vzal mladý pár, ktorý už mal skúsenosti s mačičkami. Z Benjamínka sa stal opatrovaný miláčik, veľmi hravý a vyžadujúci ľudskú spoločnosť.

Zoe

So Zoe bola zo začiatku ťažká práca. Keď aj vyliezla spoza krabice, okamžite zase pelášila naspať, len čo zazrela človeka. Nezúčastňovala sa žiadnych hier, nedokázali sme ju nalákať na jedlo, na hračky... Až po dvoch týždňoch sa odvážila prvýkrát labkou naznačiť, že ju zaujal ťahaný špagát. Celý čas, čo bola v depozite, sa nenechala dobrovoľne chytiť do náručia a aj keď sa neskor popri hre občas zabudla a otrela sa človeku o nohu, dobrovoľne sa nechať pohladiť sme ju nenaučili. Vždy bola veľmi samostatná, najradšej sa hrávala sama, dokázala aj hodinu naháňať jednu loptičku.

Vzal si ju mladý študent s priateľou, ktorých sme upozorňovali, že nie je na hladenie a asi ju nebudú mocť brať do náručia. Aké bolo naše prekvapenie, keď nám po piatich dňoch oznámili, že Zoe je malý výtržník, ktorý lieta po byte ako drak, padá do medzier za skriňou, odkiaľ sa nevie sama dostať a hlasite sa dožaduje, aby ju vytiahli. :-) Z ľudskej ruky vraj strach nemá a o žiadnej plachosti sa rozhodne hovoriť nedá.

Související články:

• Když se řekne KOŤÁTKO…
• Adélka v novom domove
• Neumístitelný kocour z Měcholup bydlí!